Už tento štvrtok, 26. októbra 2017, sa o 19:00 v DRFG aréne v samom srdci Brna stretnú na ľade dvaja univerzitní titáni ľadového hokeja: HC Masaryk University, proti ktorému sa postaví jeho odveký rival Univerzita Karlovky. Zápas bude zároveň pokusom o divácky rekord univerzitnej ligy, preto neváhajte prísť a podporiť náš tím s logom medvedej tlapy! Vstupenky si môžete kúpiť online na stránkach ticketportalu (https://www.ticketportal.cz/Event/SOUBOJ_MISTRU), alebo priamo na mieste za rozumnú cenu 130KČ.
Súboj univerzitných majstrov je očakávaná udalosť s niekoľkoročnou tradíciou, tento rok však číta zopár podstatných zmien. Prvou z nich je meno súpera. Masaryčkovská reprezentácia po minulé roky stála na hracej ploche klasicky proti mužstvu Vysokého učení technického, tento rok bude mať možnosť rozprášiť chalanov z Karlovky. Druhou podstatnou zmenou je vznik oficiálnej masaryčkovskej reprezentácie, ktorá vyjasňuje situáciu okolo univerzitného súboja a zároveň posúva brnenský hokej do sfér Európskej univerzitnej ligy. Od nadchádzajúceho zápasu si HC Masaryk university sľubuje len to najlepšie.
„Nejlepší reklamou pro nadcházející souboj je předváděná hra našeho týmu! Po 4 odehraných zápasech vévodíme tabulce ligy. Jen tak dál hoši, ve čtvrtek bude řezba!“oficiálny facebook HC MU
Za vznikom oficiálnej hokejovej formácie MU stojí niekoľko ľudí z bývalej HC Techniky Brno, medzi ktorými vyniká terajší kapitán a zároveň manažér HC Masaryk univerzity, Peter Bustin, s ktorým sme si pre Vás pripravili rozhovor o jeho hokejovej kariére.
Ahoj, čo keby si sa nám na úvod trochu predstavil a prezradil nám aj nejaké svoje vlastnosti?
Peter: Ahoj, som Peter Bustin a mám vyštudovanú ekonómku, podnikový management a ekonomiku. Teraz som na škole znova, ale na regionálnom rozvoji. Popri štúdiu normálne pracujem, robím marketingového špecialistu pre online shop so športovými vecami, no a zároveň som jeden z ľudí, ktorí stoja za vznikom hokejového tímu Masaryčky. Čo sa mojich vlastností týka, som pracovitý. Veľa ľudí, s ktorými som na niečom spolupracoval sa teraz chytí za hlavu, no väčšinou mám naozaj dobrú náladu. Málokedy sa mi stane, že by som mal zlú náladu, nechce sa mi mať zlú náladu. 😀 Som taký klasický hokejista.
Ako si sa dostal k hokeju?
Peter: Starší brat hral hokej a ja som v podstate úplne od decka chodil na jeho tréningy, na každý jeden. Celé detstvo som strávil na štadióne. V dva a pol rokoch som začal korčuľovať a odvtedy som s tým už neprestal. Rodičia mi raz dali vybrať, či chcem hrať hokej, alebo futbal a ja som sa vtedy opičil po bratovi, takže hokej bola jasná voľba.
Ako si sa vypracoval?
Peter: Rokmi práce a driny. Keď som bol ešte decko v prípravke tak som hrával len cez víkendy, takže rodičia museli skoro ráno v sobotu vstávať. V tej dobe ešte boli autá, ktoré kľudne aj zamrzli, ako párkrát naša favoritka.
V podstate celý život som hrával za Dukla Trenčín, prešiel som tam až do juniorky. Potom som mal zranenie, takže som mal skoro rok pauzu. Následne som hral za mužov v dobe, kedy tam hrali majstri ako Lintner, Petrovický, Pavlíkovský a Lašák, tak to bola obrovská škola hokeja. Tam som hral pol sezóny a potom som si musel vybrať medzi školou a hokejom a nakoniec som si vybral školu. Ťažko povedať, či to bolo múdre rozhodnutie, alebo nie, to zistím až rokmi.
Ako, kedy a kde vznikol nápad založiť HC Masarykova univerzita?
Peter: Keď som hral v Brne za HC Techniku, kde som spoznal aj Pepu a Stehla. S týmito dvoma postupne vznikla myšlienka prepojiť vtedy HC Techniku so školou, konkrétne to napadlo Stehlovi. Mali sme veľa kamarátov na rôznych študijných odboroch, ako napríklad trénerstvo, kondičné trénerstvo, výživa. Hovorili sme si, že na jednej strane stále počúvame ako majú problém nájsť nejakú dobrú prax a na druhej strane presne niečo také by sa nám hodilo mať. Tá HC Technika bola vždy tak z dvoch tretín zložená zo študákov, takže v podstate univerzitné družstvo, no tým, že nenosila žiadne meno školy, ani tam neprebiehali žiadne marketingové aktivity, tak to celé vyfučalo do prázdna. Keď minulý rok HC Technika predala licenciu, otvorili sa nám dvere, pretože tu ostalo veľa dobrých hráčov študákov a aj akýsi hlad po hokeji zo strany fanúšikov.
Máš nejaké vrcholné zážitky späté s hokejom?
Peter: Tak tých mám veľmi veľa. Určite keď som bol s tými majstrami v šatni, tak to bolo každý deň niečo. Učili nás, premýšľať úplne inak, ako sme boli dovtedy zvyknutí. Na Slovensku a v Česku sa v hokeji veľmi sústredíme na to, aby sme boli pripravení po fyzickej stránke, avšak po určitej dobre človek dôjde do kategórie v hokeji, kedy je na tom fyzicky fakt dobre a o výkone rozhoduje hlava. Tak to bola obrovská škola.
Minulý rok som zažil univerziádu, čo je vlastne olympiáda študentov, ale krajiny sú tam reprezentované študentmi. Odohrávalo sa to v Kazachstane a bol to suverénne asi najlepší zážitok z výšky, aj športový aj akýkoľvek iný. Zahral som si proti Kanaďanom, Američanom, Švédom, či Lotyšom.
A taktiež minulý rok na Winterclassic, kedy sme hrali proti Karlovke pod holým nebom za Lužánkami. Prišlo tam cez 8tisíc ľudí a celé tribúny tancovali a spievali Vysoký Jalovec. Tie tribúny boli celkom kolmo postavené, takže sa nad nami týčili do výšky tridsiatich metrov. Po druhej tretine vypadol prúd, v podstate bola úplná tma a zrazu tie decká, tí študáci oproti nám vytiahli mobily, zapli blesky a baterky a to bolo šialené, to bolo krásne. Oproti nám bolo zrazu tisíc svetiel.
Tak to sú nejaké zážitky, čo mi teraz vyplávali, inak ich je oveľa viac. Také zážitky, čo sú potom z párty nemôžem hovoriť.
Za redakciu Munie Vás srdečne pozýva fandiť na štvrtkový hokejový zápas
Katka Bojnanská