Vila Tugendhat, postavená v roku 1930, je klenotom funkcionalizmu medzinárodného významu. Je zapísaná v zozname pamiatok UNESCO a čo je dôležité už niekoľko mesiacov je zrekonštruovaná a pripravená ponúknuť svojim návštevníkom divy nevídané.
Vilu si nechali postaviť manželia Tugendhatoví, ktorí znudení secesiou všade naokolo povolali na výstavbu svojho hniezdočka posily až z Berlína v podobe vychýreného architekta Ludwiga Mies van der Rohe. Počiatočná zákazka na malý rodinný dom s piatimi izbami sa však nezmestila do ohromných rozmerov autorových ambícií a tak vznikla vila, ktorá slúži ako učebnicový príklad snáď každému študentovi architektúry.
Po dlhej a náročnej rekonštrukcii sa jej brána opäť otvorila len v marci tohto roku a odvtedy záujem o priehladky neutícha. Na samotných stránkach vily nájdete upozornenie, že najlepšie je zajednať si lístky mesiac dopredu. Okrem rekonštrukcie povrchových materiálov sa podarilo vilu takmer kompletne zariadiť replikami pôvodného vybavenia. Oproti pôvodným „pár stoličkám“, čo tam trónili v zúfalo prázdnych izbách je to veľká a príjemná zmena.
Súčasťou prehliadky je i hodinová prednáška o histórii vily, takže domov odchádzate s hlavou plnou klebiet o rodine a architektovi, ale i o pohnutom osude vily po vpáde nacistov, či po nástupe komunizmu. Snáď najzaujímavejšou pikoškou (spoiler alert!) je, že časť z pôvodného vybavenia, ozdobnú stenu zo vzácneho dreveného masívu, objavili v čase rekonštrukcie v priestoroch našej univerzity a to konkrétne v menze Právnickej fakulty!
Ak by mal ešte niekto po predchádzajúcich riadkoch pochybnosti, či vymeniť odpoludňajší kaviarenský program za návštevu vily Tugendhat, treba podotknúť, že okrem čestného miesta na zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO je tu ešte niekoľko silných argumentov. Vila Tugendhat predstavuje, a to hlavne v súčastnosti, i inšpiráciu pre svet umenia. V roku 2009 vydal pôvodom britský spisovateľ Simon Mawer román s názvom Sklenený pokoj, ktorý bol voľne inšpirovaný osudom vily a predstavuje fiktívny príbeh jej obyvateľov. Námetu sa už chytili českí filmári a pod taktovkou Jana Hřebejka sa chystajú na jeho spracovanie. Nebude to však prvýkrát, čo do priestorov vily zamieria filmári. Okrem niekoľkých reklám sa tu natáčal i jeden z filmov o Hannibalovi. Bodkou na záver by mohla byť symbolika dvatsiateho výročia rozdelenia Československej republiky, ktoré sa odohralo práve na záhrade tejto známej vily.
Simona Luteránová